Už roky mesiac marec spájame nielen s príchodom jari, ale i s knihou.
Kniha, najväčší priateľ človeka, od nepamäti patrí medzi neodmysliteľných spoločníkov mladých či starých. Prečo si mesiac knihy pripomíname práve v marci?
Marec - mesiac knihy bol prvýkrát v bývalom Československu vyhlásený v roku 1955 na počesť Mateja Hrebendu a ako snaha o udržanie a podporenie trvalého záujmu o knihy.
Pri pátraní, prečo sa marec už roky pripomína ako mesiac knihy, sme sa dopracovali k známej a zaujímavej postave slovenskej histórie - Martin Hrebenda Hačavský (10. 3. 1796 - 16. 3. 1880). Tento legendárny šíriteľ slovenskej a českej knihy a tým aj osvety a vzdelanosti sa narodil aj zomrel v marci. Hoci bol slepý, natoľko miloval knihy, že sa mu stali osudom. Putoval po Gemeri, Malohonte až do Viedne, zbieral staré tlače a rukopisy a zachraňoval ich. Medzi slovenských vlastencov a vzdelancov roznášal nové slovenské a české knihy najmä od vydavateľov Gašpara Fejérpataky-Belopotockého z Liptovského Mikuláša a Karla Amerlinga z Prahy. Zaslúžil sa tým o rozvíjanie slovenského národného povedomia a života v období národného obrodenia. Rozširovaním obľúbených kalendárov a populárnej spisby medzi pospolitým slovenským ľudom sa zaslúžil, že aj chudobní a nevzdelaní ľudia spoznávali knižnú kultúru a získavali prehľad o verejnom dianí. Svoju súkromnú zbierku kníh daroval Matici slovenskej a prvému slovenskému Gymnáziu v Revúcej.
Dnes už úlohu Mateja Hrebendu - šírenie kníh a knižnej kultúry a podporu vzdelávania - plnia knižnice. Hoci sprístupňujú svoje knižné fondy čitateľom po celý rok, v marci zvlášť aktivizujú svoju činnosť.
Do mesiaca knihy vhodne zapadol aj Týždeň slovenských knižníc, ktorý vyhlásila Slovenská asociácia knižníc v roku 1999 a pravidelne sa organizuje posledný marcový týždeň. Cieľom tejto akcie je pripomenúť, že aj v období informatizácie, moderných informačných technológií a počítačov má kniha svoje opodstatnenie a význam. Aj kniha prechádza nevyhnutným vývojom od rukopisnej, cez tlačenú speje k svojej elektronickej podobe. Nie je podstatná jej podoba, ale význam, ktorý mala v histórii a má aj v súčasnosti pre spoločnosť aj jednotlivca.(http://www.lovcica-trubin.sk/marec-mesiac-knihy.phtml?id3=33341)
Aj naši žiaci 3.A a 3.B triedy sa viac ako inokedy venovali knihám a 3. marca navštívili Vihorlatskú knižnicu v našom meste. Tam im zamestnanci knižnice pútavou formou porozprávali o histórii kníh a aj o dôležitosti kníh v súčasnom počítačovom svete.
A na záver niečo, čo by sme si mali uvedomiť všetci: učitelia, žiaci, rodičia a celá spoločnosť.
Pokým si neuvedomíme význam a silu posolstva, ktoré nám vo svojej myšlienke zanechal Ján Amos Komenský
“Dobré knihy, ak sú skutočne dobré a múdro napísané, sú cibrením ducha, pílnikom súdnosti, masťou na oči, lievikom múdrosti, zrkadlom cudzích myšlienok a činov, našim vlastným vodidlom”
náš život nebude plnohodnotným.
Kniha je ako človek. Dôležité je to, čo sa skrýva vo vnútri, nie obal a…a bohužiaľ v súčasnej dobe ľudí zaujme skôr pozlátko obalu….
Mgr. M.Feduš, Mgr. A. Mergová
