Vstup dieťaťa do školy

Milí rodičia,

vstup dieťaťa do školy je ďalším životným krokom v živote dieťaťa. Je to rozhodujúca životná zmena, kedy dieťa prechádza z obdobia hier do obdobia povinností, najmä učenia. Dieťa sa začína učiť organizácii a činnostiam ktoré majú pravidelný a viazaný rytmus.

Vstup do školy je veľmi vážny krok, ktorý je potrebné veľmi správne načasovať a myslieť na to, že predčasný vstup do školy môže nepriaznivo ovplyvniť celú školskú dochádzku dieťaťa, prípadné vrátenie žiaka do materskej školy v priebehu 1. polroku 1. ročníka môže dieťaťu spôsobiť traumu, ktorú bude veľmi ťažko spracovávať.

Školská pripravenosť je schopnosť dieťaťa prevziať a úspešne plniť požiadavky kladené na jeho osobnosť v začiatočných fázach školského vyučovania. Pripravenosť dieťaťa na vstup do prvej triedy ovplyvňuje viac faktorov, ktoré vyplývajú z vnútorných a vonkajších faktorov vývinu dieťaťa.

Vnútorné faktory sú závislé od vrodených dispozícií dieťaťa.

Vonkajšie faktory predstavuje:          - záujem dieťaťa o školu,

                                                           - optimálne výchovné pôsobenie v rodine,

                                                           - vhodné podmienky a podnetné prostredie v materskej škole

Atribúty školskej pripravenosti

1. Telesná zrelosť – celkový stav vývinu organizmu dieťaťa, u dieťaťa sa posudzuje:

– výška a hmotnosť (ak má dieťa slabú telesnú konštrukciu môžeme u neho zaznamenať zvýšenú unaviteľnosť),

– tzv. „filipínska miera“ (dieťa si dočiahne pravou rukou cez hlavu ľavé ucho),

– premena postavy (menia sa telesné proporcie, postava sa pretiahne, predĺžia sa končatiny, relatívne sa zmenší veľkosť hlavy v pomere k telu),

- „kostný vek“ (dieťa má kompletne vyvinutý mliečny chrup, začína sa výmena zubov),

– dieťa okolo 6. roku lepšie ovláda svoje telo, koordinuje svoje pohyby, vykonáva drobnejšie a presnejšie pohyby.

 

 

2. Rozumová zrelosť     – je schopné diferencovaného vnímania v oblasti percepčnej                   

                                         a akustickej,

• je schopné rozlíšiť zvukovú a vizuálnu podobu slova,
• u dieťaťa sa rozvíja logické myslenie (aj keď je stále spojené s konkrétnymi predmetmi a činnosťami),
• zvláda analýzu celku na časti (je to dôležité pre zvládnutie výučby čítania, písania a počítania).

 

3. Percepčná zrelosť     - prejavuje sa v stupni rozvoja detskej kresby, ktorá je detailnejšia a c schopnosti napodobniť predložený tvar,

• úzko tiež súvisí s rozvojom jemnej motoriky, grafomotoriky a senzorickej koordinácie.

 

4. Citová zrelosť            - relatívna emočná stabilita a zníženie v emočných prejavoch,

- kladný vzťah k učeniu, školskej práci a samostatný postup od hry k cieľavedomej práci s dokončením úlohy.

 

5. Sociálna zrelosť        - prijatie roly školáka a zvládnutie jednoduchých sociálnych situácii v škole,

- prejavenie potreby stýkať sa s rovesníkmi a inými ľuďmi,

- spolupráca,

- podriadenie sa skupine a autorite učiteľa,

- dobré znášanie odlúčenia od matky a blízkych.

 

 

Pred nástupom do školy by malo mať dieťa osvojené a zvládnuté nasledujúce zručnosti:

◘ pomenovať časti svojho tela,

◘ povedať, ako sa volá, kde býva a pod.,

◘ určenie miesta – vedľa, za, v, pred,…,

◘ určenie smeru – hore, dole, doľava, doprava,

◘ rozpoznať a zapísať niektoré písmená veľkej tlačenej abecedy (napísať napríklad svoje meno),

◘ poznať základné farby, počítať do 10,

◘ pomenovať názvy základných geometrických tvarov (štvorec, trojuholník, kruh) a bez výrazných disproporcií a nerovnomerností ich nakresliť,

◘ nakresliť dvojrozmerne postavu človeka so základnými časťami tela a s niektorými detailmi, ako sú časti tváre, gombičky a iné doplnky oblečenia,

◘ vyjadriť svoje potreby a myšlienky,

◘ zapamätať si dni v týždni, ročné obdobia,…,

◘ samostatne sa obliecť a obuť,                                            

◘ samostatne sa naobedovať, použiť WC, umyť si ruky,

◘ vydržať pri hre alebo jednej činnosti aspoň 15–20 minút,

◘ nemal by sa strániť spoločnosti iných detí,

◘ mal by ovládať prejavy slušného správania (pozdraviť, odzdraviť…),

◘ a z jeho správania by mali vymiznúť detské zlozvyky (cmúľanie prsta, pomočovanie, ohrýzanie nechtov…).

 

Pri príprave dieťaťa na vstup do školy by mohli rodičia na rozvoj zručností dieťaťa použiť nasledujúce spôsoby:

 

-> rozvíjajte orientáciu dieťaťa v čase, priestore i vlastnou osobou:

- naučte dieťa základné informácie o ňom: meno, priezvisko, vek, dátum narodenia, bydlisko,...,

- pri bežnom fungovaní poukazujte na veci okolo a komentujte ich pozíciu voči dieťaťu: hore, dole, pred, za, ....

- učte dieťa, aby vedelo identifikovať ktorá je pravá a ktorá ľavá strana, postupne prechádzajte k tomu, aby dieťa identifikovalo, ktoré predmety sú vpravo a ktoré vľavo,

- postupne učte dieťa pomenovať dni v týždni a v správnom poradí a orientáciu v nich počas bežných dní, to isté môžete urobiť aj s mesiacmi v roku a ročnými obdobiami.

 

-> rozvíjajte u dieťaťa grafomotorický prejav – kresebnú zložku školskej pripravenosti

- učte dieťa správnemu úchopu písacej potreby,

 

! „nepreúčajte“ deti na pravú ruku pokiaľ preferujú ľavú: pravorukosť a ľavorukosť nie je vecou voľby dieťaťa ale  je biologicky podmienená a formuje sa už počas intrauterinného (vnútromaternicového) vývinu dieťaťa!

 

- motivujete dieťa k tomu, aby hravou formou rozcvičovalo svoju rúčku a postupne sa tak pripravovalo na nácvik písania – kreslenie obrázkov vecí a činností, ktoré má rád, alebo ktoré sa mu páčia,

- nech dieťa vyfarbuje rôzne obrázky, ktoré postupne budú zložitejšie a náročnejšie a súčasne s tým nech pomenúva farby ktoré používa, nech komentuje čo je na obrázku hore – dole, ...,

- veďte ho k tomu, aby pri kreslení netlačilo veľmi na ceruzku či farbičku, 

- smerujte ho k tomu, aby pri vyfarbovaní sa postupne naučilo dodržiavať okraje obrázku a neprekračovalo ich,

- naučte dieťa podpis veľkým tlačeným písmom – aspoň krstné meno.

 

 

 

-> rozvíjajte verbálnu zložku intelektu dieťaťa:

 - rozvíjajte pasívnu aj aktívnu slovnú zásobu dieťaťa tým, že budete veľa s dieťaťom rozprávať o bežnom živote, pomenovávať predmety každodennej i príležitostnej potreby a komentovať všetky každodenné činnosti (aj tie najbanálnejšie) a súčasne podporujte snahu dieťaťa klásť otázky,

- pracujte s dieťaťom na rozvíjaní porozumenia - veľa dieťaťu čítajte a rozprávajte sa s ním o prečítanom texte,

 

-> rozvíjajte u dieťaťa zložku abstraktno-vizuálneho uvažovania dieťaťa:

- na rozvoj tejto zložky využite hrové aktivity viac ako pri iných zložkách – motivujte dieťa k skladaniu rôznych obrázkov podľa predlôh – použiť môžete puzzle, drevené kocky, stavebnice rôzneho druhu. Takto súčasne pracujete na rozvoji jemnej motoriky a senzo-motorickej koordinácie a tiež vytrvalosti – veďte dieťa k tomu, aby neodchádzalo od nedokončenej práce..

 

-> rozvíjajte u dieťaťa zložku kvantitatívneho uvažovania:

- počítajte cukríky v balíčku, učte dieťa pojmu číslo hravou formou – pridávajte, či uberajte cukríky. Veďte ho k osvojeniu si matematických funkcií sčítania a odčítania postupne, keď dieťa chápe význam pojmu číslo prechádzajte na vykonávanie matematických operácií už len pomocou čísel – spočiatku to bude náročné, pretože dieťa bude používať prsty, ale postupne prechádzajte k počítaniu bez vonkajších prejavov – aby počítalo len očami.

 

-> rozvíjajte pamäťovú zložku intelektu dieťaťa:

- cvičte a rozvíjajte pamäť trebárs učením sa básničiek, ktoré najprv prečítate celú a postupne sa ju dieťa učí po jednotlivých častiach. Nakoniec dieťa odrecituje celý text, dohliadnite, aby nič nevynechávalo a neprerušovalo sa, postupne môžete učiť dieťa dlhšie básničky.

 

Index školskej zrelosti - nezrelosti
(orientačné posúdenie školskej zrelosti dieťaťa pre rodiča)

        
Sčítajte plusy a mínusy. Ak je výsledkom plus príliš nízke (maximum je  + 103 bodov) alebo nízke, zrelosť je otázna až nedostatočná. Je treba hľadať pomoc.

 

Kedy uvažovať o vyšetrení školskej pripravenosti ?

Vtedy, keď dieťa:

• je veľmi živé, hravé, nevydrží dlhšie pri jednej činnosti, dá sa ľahko odpútať vonkajšími podnetmi;

 

• nerado kreslí, nedrží správne ceruzku, alebo ju striedavo drží v pravej a ľavej  ruke, nie je dosť zručné;

 

• má ťažkosti s výslovnosťou, málo rozvinutú reč, ak je bojazlivé, odmieta kontakt s druhými a v cudzom prostredí reaguje plačom;

 

• je síce rozumovo zrelé a celkovo vyspelé, ale v rodinnom prostredí sa odohrávajú veľké zmeny (napr. rodičia sa rozvádzajú), alebo akútne neistoty;

 

• trpí na opakované a časté choroby (napr. opakované zápaly horných dýchacích ciest, záchvatové ochorenia a pod.);

 

• nie je samostatné v sebaobsluhe;

 

• nechodilo (alebo veľmi málo chodilo) do materskej školy a hrozí, že si bude ťažko zvykať na systém povinností, na kolektív detí a na požiadavky učiteľa.

 Prejavy nezrelosti

Medzi jednotlivými kritériami školskej zrelosti sa často vyskytujú aj veľké rozpory a protiklady. Môže ísť o disproporcie medzi telesnou a psychickou stránkou, ale aj disproporcie v samotnej telesnej, psychickej alebo sociálnej oblasti. Preto je dôležité posudzovať školskú zrelosť dieťaťa komplexne.

Všeobecne príčiny školskej nezrelosti môžeme rozdeliť do týchto kategórii:

• nedostatky v somatickom vývine a v zdravotnom stave
• nerovnomerný vývin, oslabenie čiastkových schopností a funkcií
• nedostatky vo výchovnom prostredí a pôsobení na dieťa
• nezrelosť v citovej a sociálnej oblasti

 

Konkrétne sa za nezrelé považuje dieťa, ktoré:

• je veľmi živé, hravé a nevydrží dlhšie pri jednej činnosti,
• naopak, je veľmi utlmené, nemá záujem o žiadnu aktivitu,
• nerado kreslí, nedrží dobre ceruzku, alebo ju strieda z pravej do ľavej ruky,
• má ťažkosti s výslovnosťou, má málo vyvinutú reč,
• nedokáže sa sústrediť, prebieha od jednej činnosti k druhej,
• je nadmerne bojazlivé, zakríknuté, odmieta kontakt s druhými a v cudzom prostredí plače,
• nevie sa podriadiť autorite, je vzdorovité, agresívne voči učiteľkám či deťom,
• väčší predpoklad nezrelosti dieťaťa je tiež vtedy ak nechodilo do materskej školy.